Sanzaru

Tajomstvo troch malých opíc z Nikkó

Myslím, že mnohí z nás poznajú obrázok troch milých opičiek. Jedna si zakrýva uši, druhá ústa a tretia oči. Reliéf na obrázku hore je zo svätyne Tóšógú v japonskom Nikkó.

„Saru“ (猿 ・さる) je po japonsky opica. „Miru“ znamená vidieť , „kiku“ počuť a „iu“ hovoriť. Opičky sa volajú Mizaru, Kikazaru a Iwazaru.

„Zaru“ (〜ざる) je však aj príponou tvoriacej zápor zo slovesa. Preto ich mená môžu znamenať aj „mizaru“ – nevidieť, „kikazaru“ – nepočuť a „iwazaru“ – nehovoriť. Niekedy sa hovorí aj o štvrtej opičke, ktorá by sa volala „shizaru“ – nerobiť.

A čo tieto opičky nikdy neurobia? Jedna z interpretácií hovorí, že sa nebudú sa prizerať zlu, počúvať zlé , ani hovoriť zlo. Sú teda modelom pre ideálne správanie ľudí, ktorý vychádza z budhizmu a konfucianizmu.

Viac o sanzaru si môžete prečítať aj v tomto článku na Wikipédii.

unsplash-logoHUNTER LEONARD

Japončina a ja

Dómo, Anna desu!

Japončina je mojou láskou, inšpiráciou aj celoživotnou výzvou. Je to jazyk, pri ktorom sa človek neustále učí, pretože je ako živý organizmus, ktorý sa vyvíja a pulzuje.

Venovať som sa jej začala v roku 2004, keď som nastúpila na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor japončina a medzikultúrna komunikácia. Po troch rokoch štúdia sa mi podarilo dostať sa na ročný zahraničný pobyt do Jokohamy, veľmi sympatického mesta pri mori, ktoré je príjemne uvoľnené a pre mňa menej uponáhľané ako Tokio. Navštevovala som dievčenskú univerzitu Ferris University, ktorá je v Japonsku známa nielen svojim menom, ale aj krásou svojich študentiek.

Po ukončení štúdia som začala pracovať na Veľvyslanectve Japonska v Bratislave kde som nazbierala veľa skúseností pri práci s Japoncami aj Slovákmi na rôznych medzinárodných projektoch. Neskôr som pôsobila ako tlmočníčka a prekladateľka vo viacerých japonských firmách.

Veľmi rada učím ľudí všetkých vekových kategórií, naživo aj cez Skype. Keď je príležitosť, tlmočím alebo prednášam na podujatiach spojených s Japonskom, napríklad Nippon víkend v Košiciach, Anime show v Bratislave či Fest Anča v Žiline. Mám za sebou aj zopár vystúpení v rádiu či televízii. Kamery a mikrofónu sa rozhodne nebojím :).

Mojou vášnou sú rozprávkové a japonské strašidelné príbehy, budhistické umenie a drevorezy ukiyo-e. Takisto sa s ľuďmi rada delím o zážitky z práce a života v Japonsku.